Vražda na ministerstve

25. února 2008 v 14:53 | Cassiopea |  Jednorázovky
Práve som napísala moju prvú jednorázovku...nie je nič moc, ja viem ale snažila som sa...:) Takže prosím poriadne okomentovať, aj prvú kapču Princeznej mesačných elfov...a veľmi pekne ďakujem za všetky komentíky, čo ste mi doteraz napísali!!!Som vám vééľmi vďačná:)

Mladá čarodejka sa nervózne otočila a pridala do kroku. Jej blonďavo zlaté vlasy za ňou viali ako krásny závoj, pohupujúci sa vo vetre. Niekto ma určite sleduje...alebo nie?
Ešte raz skontrolovala, či za ňou niekto nejde a všimla si nenápadného ošuntelého muža, opierajúceho sa o stenu tehlového domu z 19. storočia. Svoje paranoidné myšlienky už radšej nechala tak a vošla do obyčajnej telefónnej kabínky, akých bolo v Londýne nespočetne veľa. Nikdy by som si nepomyslela, že niekedy použijem vchod pre návštevníkov.
Do automatu vhodila zopár knutov a v tej chvíli sa podlaha začala spúšťať pomalou rýchlosťou smerom dole, do podzemia. Bola tu. Na ministerstve mágie. Ocitla sa v obrovskej, majestátne pôsobiacej nádhernej miestnosti s vysokánskym stropom. Každú chvíľu sa pomocou letaxovej siete primiestňovalo množstvo čarodejníkov a čarodejníc, ponáhľajúcich sa do práce.
"Dobré ráno, Charlotte," pozdravila ju staršia čarodejnica vo fialovom plášti s výstredným klobúkom. "Dobré ráno aj vám, slečna Grahammová, ako pokračujete vo výskume plužiakov pestrofarebných?" spýtala sa zdvorilo. "Och, veľmi zle, som celá poštípaná, nepríjemná robota."
nato si slečna Grahammová vyhrnula rukáv a svoju nepekne doštípanú ruku vystavila na obdiv Charlotte. Teda, nech je ten plužiak pestrofarebný, čo chce, musí byť riadna beštia. Takéto pľuzgiere som nevidela ani u Svätého Munga. "Och, to je mi ľúto, ale uvidíte, že nakoniec tú protilátku vynájdete." súcitne jej odvetila a rozlúčili sa. Charlotta vykročila k výťahu a nastúpila. Výťah bol preplnený, no jednu tvár si všimla aj v takomto dave. Bola to tvár mladíka, pekného, vysokého, asi v jej veku, ktorý z nej ani na sekundu nespustil oči. Charlotte nebolo toto obzeranie po vôli, a tak sklopila zrak a svojimi čokoládovohnedými očami študovala podlahu.
Výťah sa pomaly vyprázdňoval, a keď v ňom už ostala iba ona a ten neznámy krásavec, nedalo sa predstierať, že si ho nevšíma. "Na ktoré poschodie idete?" opýtala sa vecne a stále vyhýbala jeho pohľadu. "Na štvrté." odpovedal trochu prekvapene. Nebol zvyknutý, že by konverzáciu s opačným pohlavím nezačínal on. Sakra Sirius, čo to s tebou je? Pýta sa sám seba. Notak, niekam ju pozvi, rýchlo! Neskoro. Výťah zastavil na treťom poschodí a ona odišla. "Tak dovidenia." rozlúčila sa a krásne sa naňho usmiala. "Do skorého videnia." odzdravil a sledoval, ako sa za ňou zatvárajú dvere výťahu.
***
"Je to pre teba malina, Charlotte, budeš tam mať len stráž. Asi dve-tri hodinky, potom ťa vystriedajú." oznámil jej bystrozorský šéf, Angus Brown. "Jasné?"
"Jasné. Už tam idem, dovidenia." odvetila a odkráčala na miesto, kam ju poslali.
***
Taak...už len pol hodinku a môžem ísť domov. Mám šťastie, že za celý čas sa vôbec nič nestalo.
Spokojne sa usmiala a oprela sa o operadlo stoličky. Nemohla sa dočkať, kedy odtiaľto vypadne. Táto tmavá, studená miestnosť, podstate len chodba, jej naháňala strach a stavy úzkosti, aj keď si to nechcela priznať.
Odrazu začula nejaké zvuky. Ich zdroj bol pravdepodobne za najbližším rohom. Striaslo ju od strachu a nervózne zovrela svoj prútik v spotenej dlani. Len pokojne...kľud, to zvládneš. Nevydaj ani hláska. Nevydaj hláska! To sa povie ľahko. Charlotta mala pocit, že jej srdce čochvíľa vyskočí z hrude. Rozhostilo sa hrobové ticho, také ticho, že dokonca aj tlkot srdca, aj jej splašený dych sa ozýval po tejto prekliatej chodbe.
"AVADA KEDAVRA!" zakričala postava v čiernom, ktorá sa znenazdajky vyrútila spoza rohu.
Charlotte nestihla ani pozdvihnúť svoj prútik. Tlmene dopadla na kamennú dlažbu. Zlaté vlasy stratili svoj lesk, z čokoládovohnedých očí zmizla iskierka. Bola mŕtva.
***
"Dobrý večer, vospolok!" pozdravil Sirius všetkých prítomných u Potterovcov v obývačke. "Ako sa máme? Je v tých novinách niečo zaujímavé?" znudene sa spýtal Lilly, čítajúcej výtlačok Večerného vydania Denného proroka a vzal si kúsok jablkového koláča.
"Ani nič len...zase nejaké úmrtie..." smutným hlasom prehodila Lilly a podávala mu noviny. Sirius neveril vlastným očiam. "To snáď nie je možné." Pod titulkom s názvom "Vražda na ministerstve" sa skvela fotografia krásnej usmievavej mladej dievčiny so zlatými vlasmi a hnedými očami, tej krásavice z výťahu, pri ktorej aj on stratil reč. "Toto nemôže byť pravda." zašeptal priduseným hlasom a po líci mu stiekla slza.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Estel Erunámë Estel Erunámë | Web | 25. února 2008 v 19:48 | Reagovat

Mod ráda spřátelím.. :)

2 Janička Janička | Web | 26. února 2008 v 17:20 | Reagovat

To je moc pěkný :)  Takový zajímavýý

3 ♥♥Leni...your SB♥♥ ♥♥Leni...your SB♥♥ | Web | 7. dubna 2008 v 16:07 | Reagovat

smutny...ale je to nadherny!! sem az prekvapena jak nadhernej pises!! obzvlast ten uplnej konec...x((

4 Zuzka Zuzka | Web | 1. února 2009 v 20:34 | Reagovat

mozem povedat ze aj ked je to prve podarilo sa ti to:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.