3. Kapitola

16. února 2008 v 15:40 | Cassiopea |  ff-Tá nová
tak...dopísala som tretiu kapitolu...je trocha dlhšia,aspoň myslím:)
a prosím...všetci okomentovať:)

3.Kapitola
Každopádne som sa rýchlo zvrtnem na podpätku a idem si hľadať voľné kupé. V duchu sa modlím, nech sa mi nejaké podarí nájsť, lebo nemám chuť vojsť do kupé plného ľudí,ktorí sa poznajú a byť tam také 5. koleso na voze. Ešte by začali vyzvedať, kto som. To by som vážne neprežila...v každom prípade musím zohnať voľné kupé, aj keby to bola posledná vec, ktoú urobím!!! Hehe no...ja zvyknem veci veľmi dramatizovať,na to si treba zvyknúť. Samozrejme, moja smola od rána sa na mňa asi nalepila, pretože som už prešla skoro celý expres a žiadne prázdne kupé som ako na potvoru nenašla.
Po ceste som však uvidela celkom známe tváre...Luciusa Malfoya v kupé s útlym chlapcom s extrémne mastnými vlasmi a dvoma dievčatami. Mimochodom, Malfoyovcov odmalička osobne poznám. Naši otcovia boli výbornými priateľmi, teda aspoň to tvrdil otec, keď nútil Corina, aby sa s Luciusom bavil. A bol to práve starý Malfoyov, kto bol s otcom naposledy - v deň jeho smrti...
Hneď vo vedľajšom kupé som natrafila brata, ako sa oblizuje s tou blonďavou barbinou so štyrmi kuframi...no, vedela som že to takto dopadne.
Zúfalo prechádzajúc po rokfortskom exprese zrazu započujem známy hlas...áno, je to hlas toho Blacka...predsa si nenechám ujsť, o čom sa bavia?!
"Tak čo, paroháč, vyhliadol si si už nejakú buchtu?" počujem vyzvedať Siriusa. No James sa neozýva...ktorý to je??
"James, nespi!" drzo šťuchol do údajného Jamesa - paroháča chlapec s medovohnedými vlasmi a škaredou jazvou na tvári.
"Deje sa niečo??" odvrátil James, strapatý chlapec s okuliarmi, zrak od ubiehajúcej scenérie za oknom expresu...
"Ale nič, snívaj ďalej! "znechutene poznamenal Sirius " Vidím, že Evansová ťa ešte neprešla...naozaj si stále myslíš, že ju zbalíš? Pokúšaš sa o to už šesť rokov. " posmešne sa uškrnul. " veď už aj tebe musí byť jasné, že o teba nestojí...len sa pred ňou a pred celou školou strápňuješ. Je to pod tvoju úroveň, kamoško...ja ti nejakú babu poradím...dneska som stretol už dve, ktoré boli celkom k svetu."
"Tak sa nám pochváľ...že s nimi ešte nemáš dohodnuté rande??"
"čo si to o mne myslíš, Remus??" odpovedal chlapcovi s jazvou "s jednou mám rande ešte dnes, s tou druhou zatiaľ nie...ale aj tak vyzerala, že je zo mňa dosť namäkko, keď som jej pomohol s kuframi...do troch dni ju zbalím." poznamenal povýšenecky a labužnícky si oblizol pery.
Takže namäkko???Ja som vyzerala, že som z neho namäkko?? To je idiot...blbec...no počkaj...toto si nemal, drahý!!
Konečne tu vidím voľné kupé!!!Super, už sa vážne potrebujem niekam zložiť. Zúrivo sa zvalím na sedadlo a bezducho pozerám von oknom. Rozmýšľam nad tým, čo som práve počula, nad Rokfortom, a v neposlednom rade nad tým, do ktorej zo štyroch fakúlt ma rokfortský klobúk zaradí. Toto je na mňa už moc...
V tom niekto vstúpi do kupé a vytrhne ma z úvah: "Ahoj, máš tu voľno?"pýta sa červenovlasé štíhle dievča a so záujmom si ma prezerá.
"Jasne, že tu je voľno, kľudne si prisadni."odpoviem a priateľsky sa usmejem. Vyzerá milo, možnože sa s ňou skamarátim...dúfam.
"Volám sa Lily Evansová, ty?" predstaví sa a sadne si na sedadlo oproti mne.
"Salome Winbournova...teší ma."
"Do akej fakulty chodíš? Ešte som ťa tu nevidela."
"To ešte neviem, som tu nová. Na rokfort idem dnes prvý krát. Ty chodíš kam?" prosím,prosím,nech sa nespýta na moju predchádzajúcu školu...pekne prosííím!!
"Do chrabromilu. Do ktorého ročníka nastupuješ? A z akej školy si vlastne prestúpila?" no a je to tu...toto ma zabije...tieto vysvetľovačky...ale čo, raz by som to musela niekomu povedať.
"Pôjdem do siedmeho ročníka. Spolu s bratom. No a doteraz som chodila na Durmstrang..." Lily sa zatvárila veľmi zvedavo a vyľakane zároveň, no našťastie ďalej nevyzvedala a nič nepoznamenala. Bola som jej veľmi vďačná a tak som rýchlo načala vďačnú tému prázdniny, ktorá nám vydržala do polovice cesty. Rozprávalo sa mi s ňou príjemne...akoby som ju poznala celé roky... Keď sme preberali tému súrodenci, do kupé nám vtrhli Sirius, James, Remus a ich štvrtý vypasený kamarát, ktorého meno som počas špehovania ich nepostrehla.
"Čau Evansová, ako si prázdninovala?"s prehnaným sebavedomím sa spýtal James.
"Výborne Potter...celé dva mesiace si ma neotravoval, ak nepočítam tých osemnásť listov čo si mi poslal."
V tej chvíli som si všimla, že ma Black spoznal a hneď si ku mne prisadol. "Ako sa máme princezná? Dlho sme sa nevideli...keď si mi tak rýchlo zdrhla som sa ťa ani nestihol spýtať, či by si so mnou nešla tento piatok na rande?" a ešte viac sa na mňa nalepil.
"Vieš čo, choď si radšej otravovať tú druhú, s ktorou máš dnes to rande, dobre?" odpovedala som s mrazivým pokojom. Black sa zatváril, akoby naňho vyliali vedro ľadovej vody, Lily sa na mňa povzbudivo usmiala a James s Remusom a ďalším chalanom sa rozrehotali na celý expres. Nakoniec sa Black, celý červený zdvihol, obrátil sa svojich kamošou a s výrazom Zorra pomstiteľa poznamenal "No to sa ešte uvidí."
To už Lily nevydržala a aj ona sa rozosmiala gratulujúc mi a vychvaľujúc ma do nebies ma vyobjímala. "Si úžasná, ani nevieš ako som rada že si odmietla to rande, je to hrozný Casanova...zbalí ťa, použije a odhodí. A tí jeho kamoši...tých radšej nekomentujem. Jediný, s ktorým sa dá aspoň trocha baviť je Remus, ale to nesmú byť nablízku ani Potter, ani Black. Pettigrew je neškodný. Akoby bol v tej partii náhodou. Pche, že záškodníci." začala mi všetko vysvetľovať a zúrivo pritom gestikulovala. Ja som jej zasa povedala, čo som si vypočula u nich v kupé. Čas ubiehal a my sme zistili, že vlak začína pomaly ale iste spomaľovať. Čo najrýchlejšie sme sa prezliekli do rovnošiat a habitov (inak mimochodom, rovnošata je celkom pekná a pasuje mi...určite lepšie ako tá z Durmstrangu). Lily mi ešte stihla zaželať veľa šťastia a ja s Corinom, ktorý ma medzičasom našiel, a so všetkými prvákmi sme sa usadili v loďkách plávajúcich smerom k Rokfortu. V tme bol úplne krásny (myslím Rokfort :)). Hrad so stovkami rozsvietených vežičiek vyzerá priam rozprávkovo. Corin so mnou moje nadšenie nezdieľal, pretože mal už trocha nervy (ani sa mu nečudujem), no to bolo ešte nič v porovnaní so mnou, aj keď som stres nedávala najavo. Prváci vyzerali asi desaťkrát vystrašenejšie ako my s Corinom dokopy, čo nás troška upokojilo. Po chvíli sme vystúpili z lodiek a zastali pred hlavnou bránou. Tak...a sme tu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Teerkaa Teerkaa | E-mail | Web | 16. února 2008 v 20:24 | Reagovat

Ahoj! Tak jsem tu, jak jsi mě prosila. Máš to tu hezký a mimochodem, zajímavá povídka ;)

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 17. února 2008 v 12:35 | Reagovat

Wow!!!! Hezká kapitolka určitě to chce IHNED další!!!

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 20. února 2008 v 21:05 | Reagovat

:) Hehe to som zvedavá kam zapadne. Idem na ďalšiu!

4 Leenikk Leenikk | Web | 12. března 2008 v 9:49 | Reagovat

ty jo! Jak o setřela!LOL! To bylo drsné! Hned jdu dál.

5 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 29. března 2008 v 14:28 | Reagovat

jeeej..pekne :) ako si odbila Blacka :D

6 ivik ivik | E-mail | 6. června 2008 v 11:36 | Reagovat

a sme co??? idem rychlo citat....pekne sa ti to zacina....dufam ze ju nedas do Slizolinu!!! :-)....odbijak na Blacka pekny....hmm hej a som rada ze to beres s humorom momentalne som skoro stale natrafila na take tie depresivne poviedky....

7 Lesław Lesław | E-mail | Web | 8. října 2011 v 20:59 | Reagovat

Ale jo, proč ne....:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.