2. kapitolka

13. února 2008 v 21:03 | Cassiopea |  ff-Tá nová
Prinášam novú kapitolku, tak dufam ze sa bude páčit a dufam že to aj niekto číta!:)

Tak teda poď, Salome.."ukončil Corin moje myšlienkové pochody "uvidíš, že sa tam s niekým rýchlo skamarátiš..a keby nie...my dvaja budeme predsa vždy držať spolu." aké dojemné...teraz by som mu normálne prepáčila tie jeho posmešky, strápňovanie pred jeho (mimochodom veeeľmi peknými) kamošmi, aj zúrivé bitky (ale z toho sme už vyrástli:))
"Idem už dolu, rozlúčiť sa."
Posledný krát sa melancholicky porozhliadnem a konečne vyjdem z mojej izby. Poriadnym pribuchnutím zavriem dvere, premýšľajúc nad tým, čo tento rok prinesie. Nezdá sa mi najrozumnejšie odísť zo školy na posledný rok, ale čo povedala mama, to je "sväté a božie".
"...a píšte mi každý deň, dobre??Och,ako mi len budete veľmi chýbať..."ozvalo sa z predsiene. S hlasným dupotom som zišla zo schodov rovno do kuchyne, s úmyslom vziať si od Eris ( nášho domáceho škriatka ) moje raňajky.
"Mladá pani dlho vyspávala, tak bude hladná..." zašveholila škodoradostne "Eris jej pripravila výdatné raňajky...ale mladý pán Corin bol hladný...pán zjedol aj jej porciu,keď neprichádzala...Eris jej spraví raňajky ,keď sa vráti," no typické...na mňa tu každý kašle...ešte aj domáci škriatok...odvždy mi robí napriek!
"Veľmi pekne ďakujem Eris, aj nabudúce dobre?!" podráždene som odpovedala na jej nepríčetné mrmlanie a išla som sa rozlúčiť. To je nespravodlivé, človek sa ani nemôže poriadne vyspať! Ach jo...zase budem hladná...a keď som hladná som nervózna, nemyslí mi to a nič sa mi nedarí. Pekne to začína...pekne.
"...a píšte mi každý deň, dobre sa učte a nevystrájajte nejaké blbé vtipy! Hlavne ty, Corin, teba sa to týka!" hudie do chudáka Corina matka, " hovorím ti to preto, lebo si starší a očakávam, že dáš na Salome pozor." HA!!! Tak konečne niečo potešujúce...má ma na starosti! Lebo je starší!Hlboko sa ospravedlňujem, pardón, spravodlivosť skutočne existuje. Som spokojná:)
"Salome!!! Dcérenka moja najdrahšia!!!"
"aj mne budeš chýbať mami, pa." nemám náladu na lúčenie...môžem za to??a SOM HLADNÁ!
"Poriadne sa so mnou rozlúč! Veď sa táák dlho neuvidíme. Nože ma poď objať!"trvá na svojom mama...teatrálne lúčenie sa a ubezpečovanie nás v tom, že ona je dobra a starostlivá matka.
"Dobre teda...vyrážame, pripravte sa na odmiestnenie! Raz, dva, tri!"
Zrazu sa ocitnem na vlakovej stanici King´s Cross, Okolo vidno lúčiace sa deti s rodičmi a vítajúci sa priatelia.
"Tak ja už pôjdem, zvládnete to aj bezo mňa ako vidím." veselo odvetila matka pri pohľade na mňa ako sa pokúšam niesť dva obrovské kufre a klietku s bratovou sovou.
"Zbohom mami a dík za pomoc," noo...túto malú poznámočku som si nemohla odpustiť:)
"Idem sa s niekým zoznámiť...zatiaľ paa" neprítomne prehodil Corin a už sa rozbehol za pohľadnou blondínkou trmácajúcou sa so štyrmi (ŠTYRMI!!!) kuframi. Ona je ešte horšia ako ja, čo sa týka balenia (kufrov:))...a to je už čo povedať.
"Hej, počkaj!!! A mne nepomôžeš?? Veď som tvoja sestra! Dobre. DOBRE!Toto si zapamätám!!Toto si zapamätám!!!A nezabudni že dneska si mi zožral raňajky!!!" tak tomuto sa hovori zrada!!! Radšej si pôjde za nejakou cudzou, než aby pomohol svojej jedinej milovanej sestričke! To je svinstvo. To je nefér...to je...
"Nepotrebuješ pomoc?"
Rýchlosťou blesku sa otočím...a...za mnou stoji nejaký...hmm...fakt krásny chlapec...čierne vlasy mu elegantne padajú do čela a spod nich na mňa skúmavo hľadia dve sivé oči. A ten úsmev ...krásny úsmev...aach...Bože čo to robím?? Už asi 10 sekúnd naňho len civím a on si určite mysli že ho úplne žeriem...teda nie že by to nebola pravda ale..bože!!!Rýchlo,ODPOVEDZ niečo!
"Ehmm...nemusíš, zvládam to...ale ďakujem." Bože, čo to hovorím???jasné že chcem ,aby mi pomohol. Som ja ale sprostá!
"Vážne nepotrebuješ pomoc?" spýta sa ešte raz so zdvihnutým obočím sledujúc,ako sa márne pokúšam podvihnúť asi stokilový kufor.
"No tak...dobre, keď inak nedáš." milo odpoviem a obdarím ho jedným z mojich oslňujúcich úsmevov. Keď v tom...BUM! Zakopnem o rozviazanú šnúrku na topánke a zletím na nos...neee...zabite ma...vedela som, že sa strápnim ale že tak skoro...a pred týmto chalanom?? No, tomuto sa hovorí zákon schválnosti.
"Mimochodom, volám sa Sirius Black...a ty si??predstaví sa a podáva mi ruku...ake galantne!
"Ja som Salome Winbournová"
"Do akej fakulty chodíš? Ešte som ťa tu nevidel."
"Ja som tu nová...prestúpila som z inej školy..už pôjdem..idem si pohľadať voľné kupé...zatiaľ ahoj,a ďakujem za pomoc." rýchlo som odbočila od témy a koketne žmurkla.
"Tak teda čau" precedil cez zuby pozdrav a zazdalo sa mi, že venoval nenápadný pohľad môjmu teraz už nie najplochšiemu hrudníku. Hmm, podozrivé, veľmi podozrive...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jasane Jasane | E-mail | Web | 13. února 2008 v 21:39 | Reagovat

Mazec!!! Je to úplně skvělí!!!!!!

2 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 20. února 2008 v 21:01 | Reagovat

Super sa tu smejem :)

3 Danula Danula | E-mail | Web | 21. února 2008 v 18:50 | Reagovat

:D super! tahle povídka se mi začíná líbit

4 Leenikk Leenikk | Web | 12. března 2008 v 9:41 | Reagovat

Hezký trapas, mno.Ale snad se nám nezamilovala?

5 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 29. března 2008 v 14:22 | Reagovat

noo cassy....kraasne a vtipne :) to by si nebola ty keby si do toho nezakompenzovala siriusa Blacka :D

6 Melissa Melissa | Web | 16. dubna 2008 v 17:16 | Reagovat

tak to bylo vááážně podezřelé:-D bomba docela jsem se pobavila nad jejím pádem.. ale za to může ten fakt, že má hlad.. určitě...

7 ivik ivik | E-mail | 6. června 2008 v 11:30 | Reagovat

pekne...som tu nova...nebol Sirius väčší záletník???

8 Ruda Ruda | E-mail | Web | 8. října 2011 v 20:51 | Reagovat

Já chci taky takovej bloooog:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.